Kongregácia Sestier Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene Počatej vďačí za svoj vznik spoločensko-apoštolskej horlivosti pobožného kresťana, laika, blahoslaveného Edmunda Bojanowského.
Charizma, ktorou zostal od Pána Boha obdarovaný stanovila začiatok Božieho diela – Kongregácie. Jeho citlivé srdce, ktorému nebola ľahostajná bieda dedinských ľudí, opustených detí a zanedbaných chorých ho nútilo hľadať spôsob na vyriešenie týchto problémov. Potreby spoločnosti boli veľké. Neochvejná viera Edmunda Bojanowského v moc Božej Prozreteľnosti spravila, že neustával v hľadaní finančných prostriedkov ale predovšetkým obetavých duší, ktoré by boli ochotné ujať sa opustených detí a chorých.
Dedinský dom jednoduchej dedinčanky Františky Przevoznej v Podrzeczu, v okolí jeho rodného Grabonogu sa stal prvou “opatrovňou” pre detí. Starali sa o nich tri dedinské dievčatá, ktoré boli prvými vychovávateľkami osirotených, chudobných a zanedbaných detí, ktorým strašná epidémia cholery vzala rodičov.
3. mája 1850 roku sa uskutočnilo otvorenie prvého domu – “ochronki” – dnešnej materskej školy. Taký bol začiatok Kongregácie Sestier Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnené Počatej. Otvorenie prvého domu určeného pre noviciát sa uskutočnilo 26. 8. 1856 r. v Jaszkove. Od tohto času sa začali zakladať materské školy a Kongregácia sa šírila na území Galície a Sliezska.
Zakladateľ bl. Edmund Bojanowski sám napísal regulu pre svoju Kongregáciu, ktorú schválil v decembri 1866 r. arcibiskup Mieczysław Ledóchowski. Jej hlavnou myšlienkou bola služba dedinskému ľudu, ktorá mala svoje korene vo vernej a úprimnej láske k Ježišovi podľa príkladu Panny Márie – Služobnice Pána.
Charizma bl. Edmunda bola neobyčajné dynamická. Napriek politickým ťažkostiam sa Kongregácia Sestier Služobníčok v druhej polovici 19 stor. v dôsledku politických vplyvov rozdelila na štyri autonómne Kongregácie: Služobníčky veľkopoľské, staroviejske, sliezske a dembické. Tieto 4 Kongregácie v roku 1991 vytvorili Federáciu, ktorú schválila Apoštolská stolica. Božia Prozreteľnosť, ktorej celým srdcom dôveroval bdela nad dielom a bola príčinou rozvoja Kongregácie v každej situácii pre dobro Cirkvi.
